rokomarg

Naša história je v znamení stáročnej diskriminácie, národnostnej i sociálnej. Len čo sme sa vymanili z tisícročnej poroby a priam genocídy, dostali sme sa do područia českého centralizmu a tzv. čechoslovakizmu. Krátke obdobie Slovenského štátu bolo príliš krátke na nejaké hodnotenie, ale aj tam sme boli v područí nemeckej vojnovej mašinérie. Potom prišlo obdobie socializmu poznačené pragocentrizmom. Všetko slovenské bolo druhoradé. Privítali sme s nádejou vznik – pre nás – prvej Slovenskej republiky. Pred našimi očami mizli fabriky, ktoré sa s nadšením, veľkým sebazaprením a obetavosťou postavili pre nás, pre naše deti. Teraz zostala len bieda pre nás a pre naše deti. Tak ako sme sa bezhlavo klaňali smerom na Východ tzv. bratovi Rusovi-Sovietovi aj s jeho Varšavskou zmluvou, teraz sa zas bez hanby klaniame biznismenovi Američanovi aj s jeho NATO-m. Ostnaté drôty z hraníc sme s nádejami odstraňovali a konečne sme mali pocit, že svet je jedna veľká náruč. Je, ale pre bohatých, teda nie pre nás. Hranice ostnaté nie sú, sú peňažné.

Žijeme nadšene vedľa supermarketov, lebo ušetríme na cestovnom, kým náš spojenec považuje bývanie pri supermarketoch pre černochov a nižšie triedy spoločnosti. Sme radi, keď predražené potraviny dostaneme v zostatkovej kvalite za menej draho. A tak rýchlo konzumujeme majonézové šaláty, … mäso, ktoré musíme skonzumovať do pár hodín, lebo pre to bolo lacnejšie. O pár hodín by ho museli vyhodiť do kontajnera. A okolité štáty šetria na nás aj výrobkami. Staneme sa odolní ako potkany, konzumujeme posypovú soľ na cesty, do sardiniek nám lejú motorový olej, miesto mletej papriky antuku – a mäso, ktoré sme mali skonzumovať do nasledujúceho dňa, bolo prebalené, prevezené mäsovou mafiou z Poľska s tichým súhlasom vládnych činiteľov a samozrejme najmenej po týždňovej záruke.
Klamali a ignorovali nás Maďari, klamali a ignorovali nás Česi, klamali a ignorovali nás Nemci, klamali a ignorovali nás naši rodáci v maske komunizmu – zatajili zatýkanie, politických väzňov, disidentov, vraždy v podobe rozsudkov v mene republiky; klame a ignoruje nás ponovembrová vláda. A tak v ľuďoch zostala len útecha vrátiť sa do doby, kedy bolo trochu lepšie. Nebolo dobre, ale podľa nich bolo lepšie ako teraz. A preto vravia „zlatí komunisti“. Vidia už len to, že sa stavalo, (aby to neskôr rozkradli straníci), že sa mohli najesť a vypiť (príliš „vysoké“ ciele). A keď ste boli poslušní, nemali ste svoj názor, nekritizovali ste, nepočúvali, nečítali zakázané, nechodili ste sa verejne modliť, mohli ste mať o niečo viac. (Ale nie toľko, koľko sa podarilo nakradnúť vyšším straníkom). A keď ste boli bez chrbtovej kosti – boli ste rodení karieristi, boli ste už – keď nie vo vláde, tak aspoň v miestnych organizáciách alebo v ŠtB. Takto ste mohli nerobiť a zarobiť, profitovať z prenasledovania na jednej strane a takzvano politicky vzdelávať za veľké výhody na strane druhej. Bol to bezvýchodiskový svet, ale na embéčkársky luxus bol dostačujúci.
Takže oklamali nás komunisti-straníci. Prestali sme ich sledovať, keď nás prosili o zľutovanie, chceli od nás dať im druhú šancu, ktorú sme im dali. Ale oni nám už nedali ďalšiu šancu. Pred našimi zaslepenými očami začalo veľké rozkrádanie v štýle novej rozprávky: Kde bolo, tam bolo, ale dnes už nie je. Bol raz jeden kráľ-predseda KSČ a ten mal troch synov: KSČ, KGB a ŠtB. Aby zistil, kto z nich troch je najschopnejší, dal im úlohu – Kto z vás troch dokáže najviac rozkradnúť a vládnuť poddaným, ktorí sa myľne domnievajú, že sú slobodní. … A výsledok tejto rozprávky vidíme dnes. Poddaní zostali poddanými, len im dali ilúziu slobody a napriek tomu sa stali viac bojazlivejší a viac chudobnejší, kým komunisti sa zmenili v bohatých straníkov-„demokratov“. A zo synov nevyhral nik, všetci sa pretransformovali a spojili do jedného celku zvaného vláda… a s ňou súvisiace vládne zložky!
Treba povedať krutú a jasnú pravdu, že z nás sa stali inteligentné zvieratá, ale zas nie až tak príliš inteligentné. A hlavne, máme ako také IQ, výrazný EQ – emocionálny (citový) kvocient, ale chýba nám PQ, personálny kvocient – teda osobnostný. Naším heslom sa stalo: Môžete nás biť, ale nie príliš! Môžete nás okrádať, ale nechajte nám aspoň trochu na živobytie! Môžete nás klamať, ale s citom a s použitím sľubov a síce nereálnych nádejí, ale predsa len nejakých nádejí!… Ale ku ktorým zvieratám môžeme prirovnať tento postoj? A k akému typu ľudí by sme takto patrili? Určite nie k tomu typu: Človek, to znie hrdo! Neboja sa títo ľudia, že raz ich deti budú pľuť na ich hroby, lebo im nechali dedičstvo poddaných, nevoľníkov a s tým súvisiaci „rozvoj“ biedy ekonomickej, ale aj morálnej. Dedičstvo budúcich revolucionárov, ktorí na rozdiel od svojich rodičov budú mať odvahu ísť sa biť za svoju existenciu a za budúcnosť svojich (možno ešte len budúcich) detí. Ale aj dedičstvo budúcich samovrahov, duševných stroskotancov, ktorí nenájdu zmysel života v tom morálnom chaose a úpadku. Aké uznanie dajú tejto časti národa? Môžu si vážiť tých, ktorí im síce dali život, ale aký? Ustráchaný, aby sa nenahneval ten, kto ich okráda, klame a bije? Slobodu si zaslúžia len tí, ktorí nechcú zotročovať, ale ani nechcú sa dať zotročiť; tí, ktorí majú odvahu udrieť okovami o väzenský múr alebo o telá svojich väzniteľov. Peniaze si zaslúžia tí, ktorí poznajú cenu druhých, ale aj svoju! A deti si zaslúžia tí, ktorí aspoň chcú im dať budúcnosť, a to lepšiu ako mali oni!
Spoluobčania, povedzme si pravdu, sme pozliepaná spoločnosť a najhoršia alternatíva z reálnych možností bol Fico, a to sa smial z vlády zlepenca – podľa neho pozliepané pravicové strany. Sám úmyselne zabudol, že väčším zlepencom bola jeho predchádzajúca vláda, ktorá nebol súrodá z jedného politického smerovania. Najhoršie je to, že jemu neprekáža vládnuť zlepencu národa! A traumatizovanému! Traumatizuje nás minulosť Slovenského štátu, traumatizuje nás (a súčasne rozdeľuje nás) existencia socialistického štátu, traumatizuje nás táto tzv.demokracia, lepšie povedané démonkracia! A jemu to neprekáža, hlavne, že vládne a doslova vládne so všetkými negatívnymi praktikami. Čo sa dá však čudovať človeku, ktorý sa kľudne postaví do čela vlády ľudí, ktorí štrngali kľúčmi a ktorými on pohŕda! Postaví sa oficiálne do čela vlády, ktorá stavia na novembrových udalostiach tzv. pádu komunistov!! Tých komunistov, ktorým sa klania a zo 17.novembra má traumu!!! Mohol by stáť v čele komunistov fašista alebo človek, ktorý by mal traumu z Víťazného februára alebo VOSR? !!!! Nie je to amorálny zlepenec človeka posadnutého túžbou vládnuť a masy dezorientovanej vrstvy národa, nie je on sám zlepenec kapitalizmu a komunizmu? !!!!!
Spoluobčania, povedzme si pravdu, žiadna vládna strana, či už koalícia alebo opozícia nedá budúcnosť tomuto národu, schopným, talentovaným ľuďom a najmenej zo všetkých Smer v čele s Ficom! Tu majú budúcnosť len finančné skupiny, zbohatlíci, podvodníci a asociálne živly využívajúce vymoženosti štátu. Na čo máme čakať štyri roky?! Sú to roky z nášho života! Budeme len starší, oklamanejší a chudobnejší!! Čo z toho, že po nejakej desiatke rokov dozvieme sa skutočnú pravdu o podvodoch na nás, tak ako teraz prenikajú dovtedy neprijateľné pravdy o zločinnosti Mečiarovej vlády, o vzniku mafie a nehorázneho rozkrádania nášho bohatstva, ktoré vytvorili naši rodičia, prarodičia a zomreli takmer v absolútnej biede, s problematickým zdravotným ošetrením, na ktoré im veľakrát chýbali peniaze a nemohli si dovoliť aspoň štandardné ošetrenie!… Stačí sa pozrieť okolo seba, sme aj národom s umelecky, vedecky a odborne nadanými jedincami, pracovitými, kreatívnymi ľuďmi, nemajú však šancu uplatniť sa, lebo nepatria medzi vyvolených a kým budú vládnuť títo amorálni jedinci so svojím amorálnym stádom, budeme živoriť… Umenie budú tvoriť rozmaznaní, bohatí jedináčikovia alebo ich „robotníci“, z ktorých budú mať veľké platy, odmeny; A ešte pod dohľadom štátneho výpalníka SOZA! A aby zarobili, umenie bude sa viac a viac sprimitívňovať, takže nás čakajú iné Extrémne rodiny, Hotely Paradisy, iné celebrity ako je Martinka z Turca a jej IQ-Company.
Spoluobčania, povedzme si pravdu, je jedno či Mečiar, či Dzurinda, alebo Fico! Je to jeden a ten istý protiobčiansky systém, len má viacero hovorcov finančných skupín a zmenenú rétoriku. Otcom tohto systému boli komunisti-rozkrádači spojení s ŠtB a matkou nakradnuté bohatstvo. A gény nepustia! Reklamné – vo vnútri zhnité – jablko nepadne ďaleko od zakázaného stromu! Takže čo nás čaká, ak prijmeme údel volieb, kde prehrala morálka, rozum a zvíťazili demagógovia vo večnom spojení: S ohlúpnutými poddanými na večné časy!, tak nás čakajú štyri roky postupných a potupných prekvapení. Raz to sú zlaté padáky, potom zas iné kauzy, ale hlavnou je kauza Občan. Tento systém vytvára neobmedzené možnosti pre špekulantov, a tým produkuje protiobčianske kauzy, ktoré dokážu iba mierne redukovať, ale hlavne utajovať… A tento systém dáva neobmedzené možnosti v tomto smere s obmedzenými možnosťami občana.
Čo ďalej a ako ďalej? Buď prijať údel zbabelého ba aj ohlúpnutého občana, alebo nemlčať, nestáť bokom aktivít prebúdzajúceho sa Slovenska! Zamyslieť sa nad tým, že nie meniť hovorcov, ale zmeniť celý systém, tak ako na Islande; všímať si kto, čo hlása, ako sa správa, neveriť sľubom, ale požadovať od tých aktivistov, aby boli viac aktívni v patričnej spoluúčasti občana. Hlavne však neveriť vláde a kúpeným médiám!

Im sa jedná o miliardy a tých sa dobrovoľne nevzdajú a my sa máme dobrovoľne vzdať vyššej úrovni, lepšieho života a spravodlivejšej spoločnosti ???????????
???????????????????????????? !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!