Politici chcú byť dobrí, ale nejako im to nevyjde. Sú dobrí, ale len k určitej vrstve. Podstatné je, ako ich my vnímame! A tu sa to celé zamotá. Niekedy dobrého politika vnímame ako zlého a zlého ako dobrého, dobrého inokedy zas ani nevnímame, zlému sa dobre klaniame a takto dookola. Len ten čas a prienik informácii na verejnosť ukáže, kto mal akú masku a kto sa zabudol namaskovať… A potom sa z nás stávajú divadelní kritici. Je to správne? Určite je, bez spätnej väzby je chybný vývoj. Politikov si robia naše túžby a šikovní manipulátori vycítia akého džentlmena potrebuje krásna, vzrušujúca dáma. Potrebuje len spoznať tie túžby a podľa potreby je bojovník alebo jemný, vzdelaný alebo skromný, a pre voliča ateista alebo veriaci, demokrat alebo tyran… A po čase z mnohých bust sa stanú významné exponáty do krčmy. Ale pred odchodom (alebo plánovaným odchodom) sme im zabudli povedať naše zbohom. A to treba napraviť. Prezradím vám, že SOS Občan plánuje odovzdať takéto zbohom za výrazné prispenie k utrpeniu slovenského občana v „cene“ Trblietavá slza slovenského národa.
Predkladám vám text, ktorý obdržia alebo im bude zaslaný.
Pán/pani XY!
Sú chvíle, vzácne chvíle, keď si človek okrem seba uvedomí život aj iných ľudí. A nielen uvedomí, ale aj začne súcitiť a pýtať sa prečo je svet taký zlý, keď my túžime a chceme mať svoj život bez podvodov, klamstiev, vlády mafií, bezohľadnosti, arogancie… A tak sa začíname pýtať, kto nám to umožní, kto nás ochráni? Nebesia mlčia a vláda rieši svoje vlastné obohatenie. Vidíme okolo seba schopných, talentovaných ľudí, vidíme ľudí zodratých prácou a prichádzame na to, že Slovensko môže byť hrdé na kultúrne a morálne dedičstvo predchádzajúcich generácii, môže byť hrdé na krásu Slovenska, môže byť pyšné a hrdé na nadaných, tvorivých ľudí. Sú tu, ale netvoria. Kultúrne dedičstvo sa rozkráda, rozkráda sa majetok, bohatstvo, ktoré stvorili naši rodičia, prarodičia. A z nás ste spravili bezmocných! Vy, spolu s inými, vniesli ste hnus do nášho života. V mene záujmov utajených lobistických skupín, v mene abnormálnej snahy udržať pri živote systém, ktorý zabíja väčšinu ľudských ideálov a hodnôt. Chcete byť neobmedzení vládcovia. Politika a funkcia vo vláde sa vám stali dobrým biznisom na základe nášho utrpenia.Vytvorili ste priepastný rozdiel medzi vami a nami. Nielen vo výške peňazí, nielen v právach, ale aj v pohľade na život. Vláda nie je taká ako ľud, ale ľudia sú takí, akých chce vláda. Poslušných, oklamaných, bezmocných, odovzdaných do vašich bezohľadných rúk. Jedinou odmenou je možnosť žiť život. Aký je, to vás zaujíma iba krátko pred voľbami. Vtedy voláte aj po jednom hlase, ktorý môže rozhodnúť. Po voľbách vás nezaujíma nie jeden, ale ani milióny osudov. Vás zaujímajú iné milióny, milióny na vašich účtoch. A my sa pýtame dokedy? Koľko sa dá povedať, že máte dosť? Kde je vaša hranica ľudskosti? Koľko utrpenia vás zastaví? A najdôležitejšie je, prečo ste tam nad nami, aké je vaše poslanie? Prečo nechcete vidieť, čo po vás zostáva?
Najstrašnejšie je, že vy to vlastne vidíte a viete o tom cez hlásenia informačných služieb, lebo viete, že pravda nie je v zmanipulovaných médiách, ktoré ste si kúpili. Vy to viete, ale spoliehate sa na to, že vždy sa vám podarí oklamať, čosi mierne napraviť, zahrať sa na obete a budete tam, kde tečú peniaze, z ktorých čosi dáte aj nám. Je to strašné pomyslieť, že to viete a napriek tomu to nechcete zmeniť! A my zatiaľ stále hľadíme na svet, kde ste znásilnili krásne ľudské hodnoty,
pošpinili ľudské vzťahy, zasiali ste medzi nás stres, fóbie. Invalidov klasifikujete, aby ste im aj z toho mála zobrali, keď len o trochu menej trpia. Dôchodcovia, bez ich obetavosti a pracovného vypätia by ste nemali čo rozkradnúť, títo trpia v mene svojich detí a vnukov a pred našimi očami pomaly a ťažko umierajú bez nádeje na zlepšenie. A po uliciach musia chodiť žobrať ľudia o príspevky na detskú onkológiu, od nás okradnutých a ponížených a vy si rozdávate milióny za voľby, za tzv. prácu v parlamente.
A čo zostáva nám? Po nociach plakať za všetky tieto bezprávia, za našu bezmocnosť! Za rodiny, kde niekto odišiel z tohto sveta, ktorý ste pošpinili. Určite je dosť samovrážd, dosť bezmenných jedincov, ktorí už nemôžu vám vykričať všetku tú zúfalosť alebo napľuť na vaše naleštené miliónové autá s perfektnou izoláciou od nášho sveta. Plačeme za nenarodené deti, keď rodičia sa rozhodli radšej pre to, aby sa aspoň teraz vytúžené deti nenarodili do toho vami vytvoreného hnusného sveta. Plačeme za rodičky, ktoré nemali tú opateru ako vaše rodiny, a preto sa im narodili zmrzačené deti, choré deti alebo zomreli pri pôrode pre finančné zlyhanie zadĺžených nemocníc pripravených na rozkrádanie finančnými žralokmi. Plačme za seba, za všetkých ľudí okolo, ktorí majú vysokú inteligenciu, schopnosti, nadanie, ale nikto ich nepripustí nikam, lebo nemajú tú protekciu, ktorú majú vaše rodiny bez ohľadu na talent a schopnosti. A tak sa nemôžu uplatniť a zamestnať, a preto pomaly aj oni zomierajú v biede. Iní nemajú dostatok peňazí, aby vyštudovali a nadaní Slováci robia podradné práce za podradnejšie peniaze… Plačeme za tých, ktorí tu medzi nami už nikdy nebudú, lebo nemali dostatok peňazí na zdravotné poisťovne, na životne potrebné, ale drahé lieky. Plačeme a trpíme miesto vás za tých, ktorých ponižovali, obmedzovali, znásilňovali organizované zločinné mafiánske skupiny, ktorým vaša vláda vytvorila dobré existenčné podmienky. A čo národnostné rozbroje a rasové motívy, z ktorých profitujete, aby sa zastrela vaša pravá tvár?… Plačeme za zničené životy, rozbité rodiny ľudí, ktorých prenasledovali vami vytvorení moderní výpalníci v podobe exekútorov. Sú tu medzi nami nedotknuteľní funkcionári v úradoch, na ktorých zákony neplatia, lebo sú tu na to, aby pomáhali vám tvoriť všetko toto zlo a všetok hnus. Preto sú chránení a nedotknuteľní. Plačeme za disidentov, za ľudí, ktorí radšej emigrovali, lepšie povedané zvolili si exil. Plačeme za tých, ktorí pracujú, ale ich životná úroveň sa podobá bezdomovcom. Žijú pre deti, ktorým nemôžu dať ani toľko lásky, koľko by chceli, lebo trpiaci ľudia ťažko prekonajú svoj tieň. Plačeme za to, že láska ubúda, nahrádzate to prázdnymi a trápnymi seriálmi, kde sa jedná len o peniaze, amorálnosť… Robia sa zázraky v priamom prenose, ale len na pár jedincoch… Plačeme za pravdu, ktorú nechcete a bojíte sa dať na verejnosť… My vás vlastne žalujeme, ale musíme plakať, lebo našu žalobu žiaden sudca si nevypočuje. Len kúsok z toho zla, keby spravil občan, bol by súdom stíhaný a verejnosti predstavený ako ľudská beštia – a čo vy?
Keby sa zliali tieto slzy, vzniklo by slané more – a vy by ste zas z neho profitovali. Preto Vám venujeme túto symbolickú slzu za plač a smútok ľudí, za beznádej, za zničené životy, za vašu bezohľadnosť a bezmedznú túžbu po moci. Zaslúžili ste sa významnou mierou o to, aby toto Slovensko už nebolo takou krásnou a vzácnou krajinou, ale je to Slovensko krajinou mafie, zločincov, podvodníkov a zbedačeného, poddanského ľudu bez budúcnosti…. Ak je vo vás čo len trošku ľudskosti, mali by ste vedieť, čo spraviť… Inak – my (určitá časť slovenských občanov), my to už vieme…
Navrhovanými kandidátmi na odovzdanie ceny Trblietavá slza sú: Vladimír Mečiar (27.7. – na výročie narodenín), Robert Fico (15.9.– tiež výročie narodenín), Mikuláš Dzurinda (nakoľko narodeniny má až vo februári, náhradný bude tiež 15.9.). Prípadne navrhnite iných. Aby vedeli, ako týmito ľuďmi pohŕdame alebo skôr ako sú nám odporní a dávame im najavo, že ich nad nami nechceme… a urobíme všetko preto, aby tam neboli. Dosť sme trpeli.